KEĎ SA NÁM ZDÁ, ŽE NIČ SA NEDEJE

            Čínsky bambus je veľmi zvláštna rastlina. Keď ho človek zasadí, prvé štyri roky vôbec nerastie - aspoň sa to tak zdá. Človek by mal pokušenie vykopať ho a zasadiť radšej niečo iné. Ale trpezliví čínski záhradníci vedia svoje. Preto rastlinku trpezlivo okopávajú a polievajú, aj keď je stále rovnako malá. Potom sa však niečo stane. V priebehu piateho roka vyrastie zrazu za 60 dní do 30 metrovej výšky. Keby sme ho videli a nevedeli by sme, ako rastie, čo by sme povedali? Že vyrástol za 60 dní, alebo 5 rokov?
Podobne to niekedy vyzerá i v našom kresťanskom živote. Môže sa nám zdať, že nič sa v ňom nedeje, že sme stále na jednom mieste. Pritom život prežívame na rôznych úrovniach a dospievame k nim v rôznych obdobiach. Každé z týchto období má pre nás svoj význam.
            Niečo podobné zažil aj Pavol. Na ceste do Damasku prežil osobné stretnutie s Bohom, ktoré mu zmenilo život. Ale trvalo ešte ďalších tri a pol roka, kým sa zbavil „farizejstva“ a pripravil na životné poslanie. Alebo Mojžiš. Vo svojich  80-rokoch života už po ničom netúžil, od života nič neočakával. A predsa ho Boh práve v predchádzajúcich 40-tich rokoch monotónneho života na púšti pripravoval na veľkú úlohu.
            Aj v obdobiach, keď sa nám zdá, že nič sa už nemôže zmeniť, musíme byť trpezliví a mať nádej. „Potrebujeme vytrvalosť, aby sme plnením Božej vôle získali prisľúbenie.“ (Heb 10,36)